Čím hlbšie, tým lepšie

Na rozdiel od množstva podzemných vôd, pre ktoré úroveň hladiny je určujúcim parametrom pre dostatok zdrojov a zásob podzemnej vody, je z hľadiska zabezpečenia dobrej kvality vôd priaznivejšia hlbšia úroveň hladiny podzemnej vody, nakoľko s hĺbkou sa znižuje riziko znečistenia podzemnej vody. Hoci máme dostatok vodných zdrojov, práve kvalita býva často  limitujúcim faktorom ich využitia pre pitné účely. Najmä v podzemnej vode z plytších horizontov sa môžu nachádzať nielen dusíkaté látky a pesticídy, ale aj ťažké kovy, či dokonca aj rôzne nové látky ako sú farmaceutiká či mikropolutanty.  „Limity týchto nebezpečných látok sú dané buď nariadením Európskej komisie alebo v našej národnej legislatíve,“ vysvetľuje RNDr. Anna Patschová, PhD., vedúca Oddelenia podzemných vôd z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. „Pre všetky pesticídy platí veľmi nízka limitná koncentrácia  – 0,1 μg/l (mikrogramu na liter) pre jednu pesticídnu látku a pre celkovú sumu pesticídov 0,5 μg/l. Je lekársky aj vedecky dokázané, že tieto hodnoty neovplyvnia zdravotný stav obyvateľov,“ dodáva.

Na Slovensku máme nadštandardnú monitorovaciu sieť na sledovanie kvality podzemnej vody, ktorá sa prednostne využíva na pitné účely. Výskumný ústav vodného hospodárstva má viac ako 800 vrtov, ktoré sú zamerané prednostne na poľnohospodárske znečistenie. Okrem toho existuje základná monitorovacia sieť Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorá je zameraná na celkové znečistenie podzemných vôd (ďalších viac ako tisíc objektov).

Zakázané látky narobili rozruch

Napriek opatreniam na predchádzanie rizika znečistenia boli v pitnej vode zachytené najmä zvýšené koncentrácie dusičnanov, amoniaku, pesticídov a ich metabolitov. „Atrazín a ďalšie vysokorizikové pesticídne látky sú už zakázané a nepoužívajú sa. Ich výskyt v podzemnej vode je dlhodobo sledovaný a ešte aj v súčasnosti sa nájdu miesta, kde boli identifikované ich zvýšené koncentrácie. V roku 2017 bol zistený atrazín vo zvýšenej koncentrácii aj vo vodárenských zdrojoch na Žitnom ostrove,“ hovorí A. Patschová. „Vzbudilo to veľký záujem verejnosti a obavy, ako sa tieto látky dostali do podzemnej vody.  Nakoľko sa však atrazín už skoro 20 rokov v poľnohospodárstve nepoužíva mohlo byť toto znečistenie dôsledok neznámej starej environmentálnej záťaže, prípadne išlo o atrazínové pesticídy, ktoré sa používali pred 20 rokmi. V dôsledku ich perzistentných vlastností tieto zostávajú dlhodobejšie v podzemnej vode a dochádza k ich horizontálnemu aj vertikálnemu šíreniu sa zvodneným prostredím, a tak prenikli až do zdrojov pitnej vody vplyvom prúdenia,“ vysvetľuje A. Patschová.

Začali sa monitorovať aj lieky

Upozorňuje, že najnebezpečnejšie zdroje znečistenia pre pitnú vodu sú nielen staré banské diela, odkaliská, priemyselné haldy a skládky pesticídov, ktoré neboli doteraz zlikvidované, ale práve aj takzvané „všadeprítomné látky“, ktorých prítomnosť v podzemnej vode je možné očakávať vzhľadom na veľmi široký rozsah ich použitia. Pred dvomi rokmi sa Slovensko zapojilo do projektu, v rámci ktorého sa monitorujú už aj humánne a živočíšne farmaceutiká v podzemnej a pitnej vode. „Máme prvé výsledky, ktoré dokumentujú stopové znečistenie aj takýmito látkami. Tieto látky je potrebné aj v budúcnosti sledovať a výsledky je potrebné podrobnejšie vyhodnotiť a stanoviť limitné hodnoty pre pitnú vodu,“ dodáva A. Patschová.

Nové riziká stále prichádzajú

A aká je podľa odborníčky prognóza do budúcnosti? Budeme si pitnú vodu kupovať? „ V rámci nášho doterajšieho poznania má Slovensko stále dostatok kvalitných zdrojov pitnej vody, a tak sa nemusíme obávať. Vodárenské spoločnosti ju vedia zabezpečiť na väčšine územia. Vývoj však napreduje a budú stále novšie a novšie látky, ktoré môžu byť nebezpečné a predstavovať riziko pre pitnú vode. Otázka preto je, či vieme urobiť také preventívne opatrenia, aby sme naše vzácne zdroje ochránili. Aktuálnou témou aj u nás najmä v deficitných oblastiach a klimaticky nepriaznivých obdobiach sú aj nové metódy opätovného využívania podzemných vôd,“ prízvukuje A. Patschová.