Tvrdá voda – mäkké cievy. Mäkká voda – tvrdé cievy

Tam, kde máme na Slovensku bohaté minerálne vody, v tzv. flyšovom pásme a vo vápencovo-dolomitových komplexoch druhohôr, tam žijú najstarší ľudia. Žijú najdlhšie, majú najmenej kardiovaskulárnych chorôb, onkologických ochorení a ich priemerný vek je až o päť rokov vyšší ako u ľudí v oblastiach, kde sú tzv. mäkké vody. Vo flyšovom pásme a vo vápencoch a dolomitoch sú tvrdé vody, majú vysoké obsahy vápnika a horčíka. Tieto zaujímavosti ozrejmuje doc. RNDr. Stanislav Rapant, DrSc., ktorý je vedeckým pracovníkom Katedry geochémie UK v Bratislave. Niekoľko desiatok rokov sa venuje problematike vplyvu chemického zloženia vody na ľudské zdravie, tzv. geomedicíne. V súčasnosti najviac času venuje projektu ZDRAVIE – VODA A ŽIVOT, ktorý doc. Rapant vedie pod záštitou Európskej únie u nás na Slovensku.

Na vysvetlenie vplyvu vôd na naše zdravie si doc. Rapant požičiava výrok amerického kolegu: „Tvrdá voda, mäkké cievy. Mäkká voda, tvrdé cievy. Tvrdá voda je voda s vysokým obsahom vápnika a magnézia, čiže horčíka. Mäkké cievy v tomto kontexte znamenajú, že sú pružné, elastické, dokážu sa prispôsobiť, roztiahnuť, prepustia embóliu. Naopak, ľudia, ktorí pijú mäkkú vodu s nízkym obsahom vápnika a horčíka majú tvrdé cievy. Tie sú nepoddajné, nepružné, neelastické, čo pre človeka znamená vyššie riziko, napr. infarktu.“

Paleta minerálok je u nás vskutku pestrá

Z hľadiska rozpustených látok, plynov a iných prvkov máme na Slovensku širokú paletu minerálnych vôd. Vyskytujú sa tu hlavne hydrogénuhličitanové vody, chloridové, síranové. Z katiónov prevláda prevažne magnézium (horčík) a vápnik. Sú to esenciálne biogénne prvky – nevyhnutné pre život i ako prevencia voči rôznym druhom chorôb. Z hľadiska obsahu plynov býva najviac prítomný CO2 a sírovodík.

Máme Mŕtve more aj Vichy

Ak by ste hľadali porovnanie s niečím „svetovým“, tak vedzte, že tu máme aj to. Minerálne vody v Smrdákoch sú podobné zložením i účinkami vode, ktorá sa vyskytuje pri Mŕtvom mori a Dudince majú minerálne pramene podobné tým vo francúzskom Vichy. Zaujímavé sú aj minerálne vody, ktoré nájdete na Orave. Majú vysoký obsah jódu a brómu. Obsahy brómu v týchto vodách sú desať až sto krát vyššie ako súčasné obsahy v mori. To všetko vďaka morským sedimentom a organickým zvyškom, ktoré sú v nich zachované. Významný je aj obsah železa v našich minerálkach, čím sa tiež pasujú za svetové unikáty.

Tam, kde máme na Slovensku bohaté minerálne vody, v tzv. flyšovom pásme, tam žijú najstarší ľudia. Žijú najdlhšie, majú najmenej kardiovaskulárnych chorôb, onkologických ochorení a ich priemerný vek je až o päť rokov vyšší ako u ľudí v oblastiach, kde sú tzv. mäkké vody.

Minerálne vody sú lepšie chránené

Súčasná priemyselná produkcia produkuje nespočetné množstvo kontaminantov a nie je možné všetky sledovať. Vo vodách sa objavujú a pozorujú okrem iného hormóny, antibiotiká, drogy, vírusy a podobne. „Balené minerálne vody, pramenité pitné vody pochádzajú z horských oblastí, bez antropogénneho znečistenia. Ľudia sa nemusia obávať nijakých exotických polutantov,“ dôvodí doc. Rapant.

Vysvetľuje tiež, že každá minerálna voda prechádza na zemský povrch náročnou cestou. Má svoju infiltračnú oblasť, kde vstupuje voda do podzemia. Má akumulačnú oblasť, kde vzniká samotná minerálka a potom má výverovú oblasť. Keďže tieto minerálne vody sú naozaj unikát, tak sú zachytávané tzv. exploatačnými ťažobnými vrtmi, ktoré bývajú v hĺbke od 20 do 200 metrov. Úlohou vrtu je minerálku chrániť – aby sa zabránilo prestupu znečistenia z povrchu, aby sa zabránilo riedeniu minerálov, ktoré idú z hlbokého podložia, z hĺbky až niekoľko kilometrov a aby sa zabránilo riedeniu s obyčajnými plytkými povrchovými vodami. Jeden z najhlbších vrtov má minerálna voda Fatra, čo je 200 metrov.